The Secret isn't Secret Anymore ♥ - 4. časť
To miesto kam ma Harry zobral bola taká fajn zašívareň. Bolo to za mestom. Harry zabočil autom na nejakú poľnú cestu a potom sme ešte chvíľu išli pešo. Ale stále to za to. Bolo tam pekne. Stromy, lúka, kvety,... všetko krásne.
Sadli sme si tam na trávu. Zo začiatku sme tam len tak sedeli,.. a ja som rozmýšľala nad tým, prečo sem zobral Harry mňa. Veď na to nemá dôvod, ani sme spolu poriadne nehovorili ani nič,.. naposledy sme boli spolu v blízkom kontakte v tom lietadle.
Ale to ako sa na mňa teraz Harry usmieval mi nerobilo dobre,.. mala som totiž pocit, že to moj mozog, ani srdce nezvládne a skolabujem,..

Ja - "Harry ! no ták,.. ! prestaň! :D"
Harry - "a čo robím ?"
Ja - "vždycky sa len tak zadívať a čakáš kým sa do teba každá zamiluje,.. ale ja som v tom už dávno až po uši, tak nechápem prečo to robíš,... :D"
Harry - "ale ja to nerobím ! iba sa na teba usmievam :) nemôžem sa usmievať."
Ja - "ked nechceš aby som zomrela na mieste, tak to nerob!"
Harry - "ok budem na teba zazerať,.." a snažil sa na mna ostať zazerať,. Ale moc mu to nešlo tak to vyzeralo skôr ako keby bol na záchode.
Harry - "je tu pekne že ?"
Ja - "hej."
Bože hlavne nezačnime rozoberať počasie ! to je to najhoršie čo može byť,. Lebo reč o počasí značí to, že je Harry nútený do tejto konverzácie,.. počasie je nútená konverzácia,..
Harry - "povedz mi o sebe niečo,.. o tvojej rodine, kamarátoch.. a tak ! .D no ták,.. ťahám to z teba ako z chlpatej deky."
Ja - "no čo ti poviem... mamu nemám. A sme s tatkom vo všetkom a na všetko sami. Odkedy mama odišla sme len my dvaja proti celému svetu.. a ešte k tomu.. v poslednej dobe je na tom zle,.. stále je akýsi chorľavý,. Ale vraj to nič nie je len chrípka alebo niečo také... nwm čo by som robila kaby som ho nemala. Kamošou.. ? mám asi len pár,. Lebo nikam moc nechodím a tak nemám príležitosť na to si nejakých nerobiť. A to je všetko.. asi tak."
Harry - "musíš mať otca vážne rada.. .))"
Ja - "hej :) vážne nwm čo by som robila keby som o neho prišla."
Harry sa do teraz zasa na mňa usmieval tým neodolateľným pohľadom. Ale teraz zvážnel a zadíval sa do zeme..
Harry - "ale na život by si si hádam nesiahla? Nie ?"
Nechápavo som sa na neho pozrela - "ako to myslíš?"
Harry - "prepáč, ani nwm ako a prečo mi toto napadlo,.. len vieš,.."
Ja - "viem,.. ale myslím, že by som sa nechcela zabiť,.. skôr by som chcela ísť v jeho šlapajách,.. aby jeho "duch žilo dalej vo mne" ... ja viem divné,.."
Harry - "nie nie je to divné,. Práveže je to pekné.. .)" usmial sa na mňa "neboj sa,.. on ťa nikdy neopustí! Budete spolu navždy vy dvaja proti celému svetu,.." zacitoval mňa "ale keby náhodou,.. veď vieš čo sa hovorí,... keď ti osud niekoho vezme, niekoho nového ti daruje.."
Ja - "viem .. :D hovorí sa to ale moc tomu neverím,.. :/ btw. Prečo sme sem íšli ? a prečo si sem zobral mňa?"
Harry - " Ja len že......... no chcel som........ šak ty... vieš čo to je jedno teraz........"
Asi som sa to nemala pýtať..
Ja - "no ták Harry.. môžeš mi to povedať,."
Harry sa postavil a dal sa na odchod,.. dobehla som ho.
Ja - "harry ! noták ! čo sa deje ?!"
Harry - "nič,... iba som si proste chcel ísť vyvetrať hlavu... btw. Chceš niečo ešte urobiť alebo mi povedať? Kým sme niekde kde nikto nie je ? doma to nebudeš môcť."
Ja - "ale bude to divné,..."
Harry - "čo to je,.. :D no ták,.. hovor.!"
Ja - "možem ti dať pusu,.. aspoň na líce,.."
Harry - "jasné.. ;)"
Usmial sa,.. naklonil sa ku mne a dal mi pusu,.. mne sa zahmlilo pre očami,.. a podlomili sa mi kolená,.. wtf?! Styles mi dal pusu,.. a takú vášnivo ako ešte nikto v živote...
Harry - "ok,.. to by asi malo stačiť nie,.. asi ti to nerobí dobre,.. keď padáš k zemi,.."
Ja - "nie,. pokračuj..!" a pricucla som sa k nemu znovu,..
Harry - "prepáč ale už vážne musíme ísť,.."
Odbil ma a išli sme k autu.