The Secret isn't Secret Anymore - 6. časť
Chvílu som mala pred sebou tmu. Srdce mi bilo tak silno, akokeby mi šlo vyskočiť z hrude. Po nejakej chvíli som počula tlmený hlas. Hlas bol čoraz zretelnejší. Pomaly som otvorila oči.
Harry:" El, Beth... V poriadku??? Čo sa stalo???" Rozplakala som sa, začala sa štípať do ruky. Rozbehla som sa do kuchyne a tam pustila v drese studenu vodu. Hlavu som dala pod kohútik. NIČ..... Doteraz som dúfala že to tá nočná mora ešte neskončila, ale nie.... Bola to pravda.... Neustála som to a zviezla som sa po skrinke. Tentokrát som neplakala. Prečo?? Nezmohla som sa ani na jedno slovo. Harry pribehol ku mne a klakol si. Objal ma, najskôr som sa rozplakala no poto som si nejak spomenula, že to bol jeho telefón, na ktorý volali. V hlave sa mi zrodilo mnoho otázok. Prečo otec mal Harryho číslo?? A odkial??? A neviem čo všeto. Začala som Harryho biť. prečo?? Lebo, síce neviem odkial, le poznal mojho otca. Dalej Niečo vie čo ja nie, má mi to povedať neviem čoho sa to jedná aaaa agrrrrrrr pane bože vela emóciíí naraz.
Harry ma silno stlačil v objatí a nechcel ma pustiť. Odtlačila som ho odseba od seba a odbehla do izby. Steph sa práve zobudila vbehla som do kúpelne aby ma nevidela. Odišla na ranajky. Zamkla som sa a nikoho nepúšťala do vnútra ani Steph aby šla spať alebo sa prezliecť alebo umyť. Napustila som si vanu teplou vodou. Pomaly som sa vyzliekla a vliezla do vane. Chvílu som len ležala a slzy mi stekali po lícach. Potom som sa zhlboka nadýchla a ponorila sa.
Za tých 30 sekúnd čo som bola pod vodou mi pred očami prebehlo všetko možné. Najskôr som videla ako mám asi 5 rokov a ja a môj otec sme v zoologickej záhrade, dalej som videla môj prvý školský den a oslavu mojich siedmych narodenín. Pred očami som mala všetky moje šťastné momenty , chíle strávené sním. Dochádzal mi dych, vynorila som sa a rodýchala to. Potom som sa znovu ponorila. Chcela som zasa vidieť tie momenty tie naše momenty. Namiesto toho som pred sebou mala tie chvíle, v ktorých som ho len sklamávala. Ako som mu počarbala plány, ktoré mal nachystané do práce. Ako som rozbila vázu, ktorú mal velmi rád a bola s nejakej dovolenky s mamou. Vynorila sm sa a vyliezla z vane. Obliekla som si čiernu podprsenku, čierne nohavičky, čierne ponožky, Cierne tielko tepláky a na to som si dala čiernu mikinu. MIkina bola po otcovi. Bol na nej nápis " ROCKY 4EVER". Malo to biť akože Rocky Balboa. Otec ho úplne miloval. Tú mikinu mi dal lebo raz na vianoce sa ták prežieral a pribral že ju na seba nenavliekol. Sadla som si na parapet k oknu.Pozerala som sa z okna a nevnímala nič čo sa okolo mna deje. Ráno som sa trocha vzchopila a zišla si pre jablko. no dobre nie nevschopila som sa. Zobrala som jablko a šla späť do izby.
Steph: " V pohode???"
Ja: "hmm... nechcem o tom hovoriť."
Steph s chápavým pohladom odišla. Viete niekedy ani s tým najlepším kamošom nemáte silu riešiť niektoré veci. Stále som pozerala z okna. Niekto klopal na dvere.
Harry: " Môžem??" prikývla som.
Harry:" Ja ..........ehm .......... asi by som........mal by som ti niečo............povedať, alebo skôr ukázať..."
Sadol si vedla mna a začal vysvetlovať.
Harry:" Vieš ja som ťa vlastne najskôr nevybral." Otočila som sa od neho." Bola si šiesta lebo ............. vďaka tvojmu otcovi."
chvílu mlčal... " Asi by si si mala toto prečítať."
Podal mi list, na ktorom bolo moje meno.A držal i jeden s Harryho menom. TEn bol už otvorený. Zobrala som si svoj list otvorila ho a začala čítať.
" Ahoj Ellie, neviem ako začať. Asi by som mal začať od začiatku, to by bolo najlogickejšie. Začalo to keď si bola ešte velmi malá. Lekári mi zistili leukémiu. Asi som ti to mal povedať skôr , no však nemal som srdce na to spraviť ti to. Chcel som aby si bola šťastná a nie mala starosti so mnou. Preto som zariadil aby ťa vybrali. Požiadal som Harryho nech sa mi o teba postará, nech mi na teba dá pozor. Môj stav je v posledných týždnoch velmi zlý. Lekári mi určili termín prehliadky v nemocnici, ale ja som naň nešiel . A teraz na to doplácam. Mrzí ma , že sa nedožijem toho , ako vyrastajú moje vnúčatá , toho , ako si ty na vysokej. Ale na toto všetko mám dôvod. Už dlhšie som cítil , že velmi dlho tu už nebudem a táto súťaž mi nahrla do karát. Nechcem aby si videla ,ako zomieram. Nechcem aby si ma videla v tomto stave. Ver však že na teba budem pozerať z hora a ver, že vždy budeš tá moja malá, krásna Bethie.
Lúbim ťa a............. zbohom."
Rozplakala som sa a lahla si na postel.
Harry:" V dopise pre mňa bolo napísané o jeho chorobe jeho číslo že mu mám dať ja svoje a prosba nechs a o teba postram a nech t vyberieme. Slubil som mu to dal som mu na to svoje slovo."
Lahol si kumne pobozkal ma do vlasov a ja ani neviem ako som zaspala.
Pohld Harry:
Zaspala .... ja neviem čo si teraz o mne myslí... Ale zstil som jedno.... Ja ju lúbim. Je krásna ked sa smeje, ked spí, ked plače, ked sa len tak pozerá alebo aj vtedy ked sa ksichtí. Opatrne som sa postavil a vyšiel z izby. Zayn stál pred dverami.
Zayn: " Harry nemotaj jej hlavu"
Ja: " Neboj... slúbil som to..."
Zobral som sa a šiel som sa poprechádzať. Vtom mi prišla SMS-ka:
" ahoj miláčik, som v Londýne na letisku. Idem k tebe. Tay:*"
Zaskočilo ma to vybral som sa teda domov. Taylor už tam bola.
Tay: " Miláááčik"skočila na mna a išla mi dať pusu no ja som sa len odtiahol.
Ja: " hm... čau... tay pod sa prejsť."
Chvílu sme sa len v tichosti prechádzali...
Ja: " ehmmmm Tay...... ja .......... musíme sa pozhovárať...."
Tay: " o čom???"
Ja: " no ............ehm........... o nás... "
TAy: " Nechápem...."
Ja: popod nos " ani sa nedivím si bloncka"............po chvili ticha som zasa začal " No vieš myslím si že vzťah na dialku...." prerušila ma...
tay:" TY SA SO MNOU ROZCHÁDZAŠ???????????????"
začala hystericky kričať.
ja :" No vlastne hej...............vieš už.................... ťa nelúbim a myslím................. že teraz by bolo najlepšie keby................... odídeš. "
Zobral som sa a odchádzal. Pri odchode som len počul ako kričí.
" VED TY SÁM SA VRÁTIŠ A DOLEZIEŠ SPAT!!!!!!!!!!!!!!!"
len sm sa pousmial nad tým aký som bol blbý že som s nou bol. Vrátil som sa domov a...................................................
